Rada pre riešenie krízových situácií (ďalej „Rada“) vznikla 1. januára 2015 ako národný rezolučný orgán pre riešenie krízových situácií vybraných inštitúcií vo finančnom sektore v Slovenskej republike. Pod vybranými inštitúciami sa rozumejú úverové inštitúcie a obchodníci s cennými papiermi (t.j. OCP s minimálnym základným imaním vo výške 750 tisíc eur).

S účinnosťou od 12. augusta 2022 Rada pôsobí aj ako národný rezolučný orgán pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán.


Rada je súčasťou jednotného rezolučného mechanizmu, ktorý tvoria:

  • Jednotná rezolučná rada so sídlom v Bruseli,
  • národné rezolučné orgány krajín eurozóny,
  • národné rezolučné orgány ostatných krajín EÚ, ktoré sa dobrovoľne rozhodli zapojiť do jednotného rezolučného mechanizmu.
Rada pre riešenie krízových situácií

Hlavným cieľom Rady je predchádzať krízovým situáciám vybraných inštitúcií a skupín vo finančnom sektore a v prípade ich vzniku efektívne riešiť krízovú situáciu so zreteľom na zachovanie finančnej stability a zabezpečenie ochrany majetku klientov danej inštitúcie a skupiny. Za tým účelom Rada:

  • pripravuje rezolučné plány vybraných inštitúcií so sídlom v Slovenskej republike (SR) a podieľa sa na príprave skupinových rezolučných plánov, ktorých dcérska spoločnosť má sídlo v SR,
  • pripomienkuje ozdravné plány vypracované vybranými inštitúciami a skupinami,
  • vykonáva hodnotenie riešiteľnosti krízovej situácie vybraných inštitúcií,
  • stanovuje výšku minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (tzv. MREL) vybraných inštitúcií so sídlom v SR,
  • vydáva rozhodnutia podľa osobitných predpisov vo vzťahu k vybraným inštitúciám so sídlom na území v SR,
  • vykonáva ďalšie činnosti vyplývajúce z jej účasti v Jednotnom rezolučnom mechanizme.

Rada bola založená ako samostatná právnická osoba v oblasti verejnej správy. Má desať členov. Výkon jej pôsobností a právomocí odborne a organizačne zabezpečuje Národná banka Slovenska.


Jednotný rezolučný mechanizmus

Vytvorenie rezolučného rámca v EÚ je dôsledkom globálnej finančnej krízy, ktorá poukázala na nepostačujúcu reguláciu a koordináciu pri riešení problematických bánk a finančných inštitúcií v EÚ. V mnohých prípadoch sa totiž na ich záchranu použili finančné prostriedky zo štátnych rozpočtov s cieľom zabezpečiť stabilitu finančného systému, ochrániť vkladateľov a zabrániť ďalšiemu pádu reálnej ekonomiky.

Rozhodnutia Jednotnej rezolučnej rady (SRB)

Na prevádzkovanie webu a analýzu návštevnosti používame súbory cookies.