Jednotný rezolučný mechanizmus

Vytvorenie rezolučného rámca v EÚ je dôsledkom globálnej finančnej krízy, ktorá poukázala na nepostačujúcu reguláciu a koordináciu pri riešení problematických bánk a finančných inštitúcií v EÚ. V mnohých prípadoch sa totiž na ich záchranu použili finančné prostriedky zo štátnych rozpočtov s cieľom zabezpečiť stabilitu finančného systému, ochrániť vkladateľov a zabrániť ďalšiemu pádu reálnej ekonomiky.

V reakcii na danú situáciu bol iniciovaný projekt bankovej únie eurozóny. Jednotný rezolučný mechanizmus predstavuje tzv. druhý pilier bankovej únie, pričom prvým pilierom je jednotný dohľadový mechanizmus.

Jednotný rezolučný mechanizmus tvoria Jednotná rezolučná rada a národné rezolučné orgány krajín eurozóny. V podmienkach SR prevzala kompetencie národného rezolučného orgánu Rada pre riešenie krízových situácií. Ostatné krajiny EÚ majú možnosť dobrovoľne sa zapojiť do bankovej únie.

Jednotná rezolučná rada bola zriadená ako samostatná agentúra EÚ od 1. januára 2015. Jednotná rezolučná rada má 6 stálych členov, ktorí prevzali svoje funkcie v marci 2015. Jednotná rezolučná rada úzko spolupracuje s národnými rezolučnými orgánmi krajín eurozóny, pričom zástupcovia všetkých dotknutých inštitúcií sa pravidelne stretávajú na plenárnych zasadaniach Jednotnej rezolučnej rady. Zástupcom Rady pre riešenie krízových situácií na týchto rokovaniach je Júlia Čillíková, členka Rady a riaditeľka odboru regulácie NBS.